Len s veľkou dávkou nadsázky tu môžeme hovoriť o nejakej mytológii vzhľadom na to, že informácie o božstvách a s tým spojené príbehy boli zaznamenávané len ústne. Slovania uctievali štyri základy - vodu, oheň, nebo, zem a tri svety - Jav, Prav a Nav. Jav je materiálny, Nav nehmotný a Prav je právo , ktorým vládli. Mali veľa bohov a bôžikov od tých hlavných, až po domové. A ako vlastne vznikol ten náš svet?
Na začiatku bolo Zlaté vajce a v ňom tvorca všetkého. Volal sa Rod a stvoril svet spolu s matkou Ladou. Z jeho dychu sa zrodil Svarog (hlavný boh Slovanov a "otec" všetkých bohov), ktorý dokončil stvorenie sveta.
Dažbog, boh slnka a ohňa, je synom Svaroga. Jeho koč bol ťahaný troma koňmi: zlatým, strieborným a diamantovým. Tvrdí sa, že ráno začal ako dieťa a večer bol z neho starec.
Perun bol slovanský boh hromu. Jeho atribúty sú kôň, dvojkolesový voz a sekera. Zo stromov mu bol zasvätený dub a z dní štvrtok. Po nástupe kresťanstva bol vymenený za proroka Eliáša.
Dodola (Perperuna), manželka boha Peruna a bohyňa dažďa.
Ďaľší v poradí sú dvaja bratia Belbog a Černobog.
Belbog už podľa mena naznačuje, že ide o bieleho boha, pána svetla, šťastia, ktorý dobrých odmieňa a zlých trestá. Pravým opakom je Černobog, pán tmy a zla. Jeho manželku Morenu pozná každý. Bohyňa smrti, ktorá vládne v zime. Ľudia dodnes oslavujú koniec jej vlády symbolickým vhodením Moreny do vody.
Veles - boh dobytka, úrody a ochranca majetku. Po nástupe kresťanstva bol vykreslovaný ako démon.
K Svantovítovi sa ľudia modlili pre úrodné plodiny a úspech vo vojne. Vedel predpovedať budúcnosť.
Kupala je bohyňa byliniek, čarodejníctva, sexu, ale aj matka vody, spojená so stromami a kvetmi. Jej oslava pripadala na letný slnovrat.
Lada bola symbolom života a šťastia.
O Stribogovi je len málo informácií, no pravdepodobne bol bohom vetra.
Živa, ako už samotné meno napovedá, je bohyňou života.
Kapitolou samou o sebe sú Domoví bohovia, ktorí mohli človeku veľmi prospieť. Žiadny dom nemohol byť bez ich ochrany. Novopostavené domy boli bez šťastia a peňazí až do doby, kedy v ňom neumrela hlava rodiny (odtiaľ zamurovávanie za živa).
Je ich naozaj veľa (a to som nespomenula vodníkov, víly, divožienky, meluzínu...) a vyvolávajú v nás zvedavosť svojím tajomstvom. Je len škoda, že v dnešnej rýchlej dobe zabúdame na vôňu mystiky a starých bájí.