Slovanská mytológia
Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).
História:
Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov.
Bohovia:
Bog znamená boh, bohatý. Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš. Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles. Polabskí (Porenut, Porevit, Prove, Rugievit, Svarožič-Radegast, Trojan a Živa) a pobaltskí (Belboh, Černoboh, Černohlav, Jarovit-Gerovit, Svantovít a Triglav) Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov. Ich viera pretrvala najdlhšie, lebo kresťanstvo považovali iba za spôsob nadvlády Franskej ríše.
Rod: Praotec, boh plodnosti, zrodu, zrodený z mora chaosu. Mal troch synov: Velesa, Perúna a Svaroga. S otcovým povolením sa Svarog stáva hlavným bohom. Ženský opak Roda sú Rožanice (pl.) – bytosti, ktoré určujú po narodení ľudský osud.
Lada: Pramatka, manželka Svaroga, ochrankyňa žien a detí. Ženská podoba Roda.
Svarog: Praboh, boh Slnka. S bohyňou Ladou mal synov Svarožiča a Dažboga.
Svarožič: Ukladal otcovi nohy do postele, keď sa vrátil po celodennej práci. Neskôr prebral 
jeho funkciu ako hlavný Boh, otec neba. Poháňal Zlatohrivého vraníka zapriahnutého v koči, kde vozil Slnko alebo Mesiac. Mal guľu namiesto hlavy.
Dažbog: Vladyka poludňajšej a rannej strany. Syn Svaroga. Bol miláčikom, krásny a obľúbený. Bol uctievaný všetkými slovanskými národmi. Znázorňuje sa so štyrmi hlavami, božími silami, ktoré mali časť dennej moci - Jarilo (jarné slnko), Kupalo (letné), Svantovít (jesenné) a Koliad (zimné).
Niekde sa traduje, že je to tá istá osoba ako Svarožič.
Perún: Boh búrky a úrody. Mal hroznú tvár, orlí zrak a medenú bradu. Význam per-un je 'kto silno bije'. Jazdil na voze ťahanom capom, či lietal po oblohe na veľkom mlynskom kolese. Jeho posvätný strom je dub. Na jeseň uzamyká Nebo a ide si odpočinúť na kameň - Alatir. U národov známy ako Perun (Rusko), Parom (Slovensko), Piorun (Poľsko), Perkunas (Litva), Perkons (Lotyšsko).
Radegast: Boh pohostinnosti, plodnosti, úrody a niekedy i vojny a ohňa známi hlavne u Polabských Slovanov. Mal čiernu tvár.
Veles: Boh - otec duchov a živej prírody (lebo duch = život). Boh - patrón dobytka a úrody, múdrosti a umenia. Litovský výraz 'véles' značí duše mŕtvych, prípadne až boha podsvetia.
Morena: Bohyňa zimy a smrti. Koniec vlády začína s jarou, kedy ju ešte stále podľa pretrvávajúcej tradície zapália a hodia do rieky. U národov známa ako Čuma (Rusko), Dzuma (Poľsko), Kuga (južný slovania).
Černoboh: Boh noci a temnoty a ponímaný ako diabol. Je čierny. Bol pri vzniku sveta.
Belboh: Boh dňa a svetla a ponímaný ako dobro.
Chors: bol zrejme protipólom Svaroga, boha Slnka. Je to teda boh Mesiaca a noci.
Mokoš: Často bola zobrazovaná ako priadka s veľkou hlavou a dlhými rukami, ktorými spriadala vlákna osudu. Ochraňovala tiež poriadok a ovčie stáda.
Aby si ju ľudia nepohnevali, nesmeli pľuvať na zem a na jar zapichovať koly do zeme.
Stribog: Boh vetra a búrok. Ľudia verili, že keď je búrka, tak spolu z početnými synmi jazdia opití po kraji na koňoch.
Vysvetlenia sveta
Vznik svetových strán (ročných období)
Svarožič nevládal ovládať zem sám, rozdelil ju štyrom bohom: do chladu na sever poslal Perúna, do tepla na juh Svantovíta, kde slnko zapadá na západ Radegasta a kde slnko vychádza na východ Dažboga.
Vznik sveta
Jedna z mnohých povestí o vzniku sveta:
Biely (hlina) a čierny (kamene) holub spolu s trusom Zlatohriva a s pomocou Svarožiča (ktorý dopomohol riekami...) stvorili Zem. Z prasklín vyliezli zvieratá. No vytvorená harmónia sa nepáčila Všehomírovi = Zlu a na zem zaslal záplavy, sucho, pevnú vodu - tak nevedomky vytvoril sneh. Následne hynuli stromy a zvery a Svarožič bojoval novým životom a tak vznikli rozmanité druhy rastlín a živočíchov.
Vznik človeka
Jedna z mnohých povestí o vzniku človeka:
Bohyňa Pripelaga vyvrhla ľudí na radu Roda (najstaršieho, boha plodnosti a zrodu) a Svarožič im vdýchol dušu. Keďže Pripelaga bola bohyňa počasia, aj ľudia majú emócie, city a správanie premenlivé ako počasie (raz búrky, inokedy jasno).
Slovo človek - Svarožič pobozkal ľudí na čelo, aby ostali na veky (bytosti, čo si navzájom rozumejú)
Slovo Slovania - keď vdýchol dušu, bolo počuť = slovo
Krátky a dlhý deň
V dobe zimného slnovratu vždy Belboh (boh dňa) porazil Černoboha (boha noci) a prevzal od neho kontrolu nad riadením denného cyklu. V deň letného slnovratu sa boj opakoval, avšak víťazom bol teraz Černoboh.
Slovanské sviatky
Stužeň (Január)
Hromnice: Na Hromnice o hodinu více. Tento sviatok bol v znamení Perúna. Kládli sa dubové ohne, z ktorých neskôr vzišlo zapaľovanie sviečok - hromničiek. Slúžili ako ochrana pred záhrobnými duchmi a preto horeli aj pri smrteľnej posteli.
Ljuteň (Február)
Fašiangy (čes. masopust): Na Tri krále o krok dále. V tomto období sa organizovali svadby, zabíjačky, zábavy. Dedinčania sa prezliekali do masiek (turoň, koza, medveď...). V meste ich organizovali cechy, tovariši konali sprievody...
Brezeň (Marec)
Jarná rovnodennosť (Svätenie jari): U nás sa vynášala Morena, bábka sa podpálila a hodila do rieky za sprievodu výsmešných pospevkov. Lužický Srbi vynášali Smjerc, bábku obliekli do vecí osoby, ktorá naposledy zomrela a hádzali do nej kamene. Následne ju utopili v rieke v susednej dedine. V Ukrajine zdobili Ljalju (dievča prezlečené za bohyňu jari) - zelené ratoleste, kvetinový veniec. Ona rozdávala potraviny...
Kveteň (Apríl)
Výhon oviec a ďalšie jarné úkony
Obradná orba: Vzdávala sa pocta zemi, aby bol úspešný rok. Bulhari poriadali kukerské hry. Kuker (mužská postava so zverskou maskou a dreveným falusom) si vzal ženu, ktorá neskôr predstierala tehotenstvo a pôrod. Súčasťou bola aj orba polí. Všetko to malo zaručiť úrodnosť.
Tráveň (Máj)
Rusadlie: Oslavovanie prechodu jari do leta. Rusalky vtedy chodili a ľuďom dávali hádanky a kto ich neuhádol, bol utopený, či dobitý k smrti. Pred týmito bytosťami chránili byliny ako mäta, ligurček, palina. Východní Slovania spravili slamenú Rusalku a na poli s ňou bojovali, až kým sa neroztrhala. Slamu nechali na poli. U iných národoch bola Rusalkou mladá breza, na ktorú vešali stužky.
Turíce: Zádušné sviatky (na Ducha), ľudia chodili v maskách, stavali máje, volili dedinských kráľov a kráľovné.
Červeň (Jún)
Letný slnovrat (Vajano): O polnoci pred Vojanom sa dievky pozerali do vody, aby našli svojho ženícha, či sa vyzliekali nahé a pozorovali hladinu. Iná povera vraví, že na svätojánsku noc, ktorá je plná mágie, čarov a kúziel, si musí dať deva pod vankúš 9 kvetín a prisní sa jej ten pravý. Potom sa na každú svetovú stranu zakladali Jánske ohne, cez ktoré sa skákalo a následne tancovalo v pahrebe (zachované v Bulharsku). Kto sa nepopálil, bol duševne čistý. V Rusku bolo dievča so zaviazanými očami, ktoré rozdávalo vence. Tá, ktorú chytila, keď sa k nej rozbehli, stratila možnosť na skorú svadbu. Bieloruská dievčina bola nahá, ktorú pokrývali iba čerstvé kvety. V iných krajinách sa nazývalo Kresi (južní Slovania), Kupajo (Rusi, Bielorusi), Sobótki (Poliaci), Kupalo, Kupajlo, Jarilo, Kostroma, či Kalojan.
Lipeň, Serpen (Júl, August)
Žatva: Oslava začiatku žatvy.
Dožinky: Oslavoval sa koniec žatvy. Aby sa zaistila budúca úroda, zrno z posledného snopu sa dávalo do nového osiva a nechala sa časť nezoratá. 21. júla je sviatok Perúna.
Vreseň (September)
jesenná rovnodennosť, trenie ľanu a konope
Žlteň (Október)
Priadky: Ak prišli mladé devy na priadky, považovali sa už za dospelé. Mládenci k nim prichádzali na 'dievocké dni', a ak neprichádzali, dievčatá sa ich snažili všakovako začarovať. Najskôr priadli a potom pokračovali priadkové zábavy, hry a tance.
Mitrové zábavy: Doháňanie oviec do dedín. Tancovali sa najme odzemkové tance.
Listopad (November)
1. november Mokošin deň, terajší sviatok všetkých svätých.
25. november Morenin deň
Gruden (December)
Zimný slnovrat (pôvodný Nový rok): Na Nový rok o slepačí krok. Slávenie pozostávalo z kračunu (najkratšieho dňa v roku), ovseňa, či useňa (posýpanie ľudí zrnom), koledovanie a maškarným sprievodom. Išlo o zapudenie duchov temnoty, zahnanie chorôb, či duší mŕtvych.
