Ezoterika,duchovno a mytológia

V tomto článku som zhrnul zhruba v skratke to čo sa nám dochovalo o Slovanských bohoch ctených na celom území obývanom Slovanským etnikom. Sú to údaje pochádzajúce z historických, etnologických a etymologických zdrojov.
Pri posudzovaní jednotlivých historických správ však treba ešte prihliadať aj na to že ich často písali cudzinci a inoverci, ktorý dobre nerozumeli jazyku, viere a kultúre Slovanov a u Franských kňazov navyše šlo aj o zavrhovanie tejto viery čo mohlo mať podstatný vplyv na vierohodnosť a presnosť ich správ.
Musím tiež podotknúť že toto je súhrn mien, nie súhrn bohov, lebo u Slovanov mali niektorý bohovia aj viacero mien (prídomkov), avšak to že niektoré mená patrili jednému bohovi sa v niektorých prípadoch môžeme len domýšľať, rovnako ako o funkciách niektorých bohov.


Belboh

Predpokladaný protipól Černoboha. Predpoklad jeho existencie vychádza zo zmienky kronikára Helmolda, že Polabský Slovania „vzývajú boha dobrého aj zlého“ a tiež z niektorých dochovaných názvov lokalít.

Černoboh

Jeho uctievanie vychádza tiež zo zmienky Helmolda: „Dokončiac podľa obyčaji obeti, obracia sa ľud k zábave. Keď pri hostinách kolujú čaše pri stole, nad ktorým prednášajú slová požehnania, vzývajú boha dobrého aj zlého, ktorého nazývajú Černoboh, teda čierny boh. Ten riadi všetko nešťastie.“ Z tejto zmienky sa rovnako vyvodzuje aj existencia Belboha ako jeho protipólu, je však možné že títo bohovia ako zlý a dobrý protiklad vznikli až v dôsledku pôsobenia kresťanstva a jeho doktrín.

Černohlav

Možno len iné pomenovanie Černoboha. Bol uctievaný na ostrove Rujane v Jasmunde. Jeho idol zrejme vyzeral tak že mal čiernu hlavu a strieborné fúzy.

Dažboh (Dažbog, Dabog, Dajbog)

Zmienky o jeho uctievaní sa dochovali u východných aj južných Slovanov. Podľa Nestora to bol boh slnka, darca všetkého dobra a syn Svarogov. Malala: „Potom vládol jeho syn menom Slnko, ktorého nazývajú Dažbog“ Podľa Slova o pluku Igorovom knieža Oleg a jeho ľud sú „vnukmi Dažbogovími“.

Chors (Chers, Chrs)

Bol uctievaný v Kyjeve. Jeho meno zrejme pochádza z iránskeho Chursída, ktorý je bohom slnka. Niektorý bádatelia sa však domnievajú že by mohlo ísť aj o boha mesiaca, vychádzajú pritom zo zmienky v Slove o pluku Igorovom kde sa píše že knieža Všeslav premenený na vlkolaka skrížil ešte pred brieždením cestu veľkému Chrsovi. Chorsovi sa obetúval kohút, ktorý symbolizuje príchod dňa a takisto oheň.

Jarovít (Gerovit)

Jarovít bol uctievaný vo Wolgaste, Štetíne a Havelbergu. Jar znamená zrejme plný sily, energie, živý a mocný. Vít je pán, vládca, premožiteľ, víťaz. Na konci zimy sa vždy konali veľké slávnosti Jari, kde kňaz hovoril menom tohto boha: „Som váš boh, ktorý pokrýva polia trávou a lesy lístím. Plody polí a lesov a všetky ostatné veci užitočné ľuďom sú v mojej moci.“ Jeho atribútom bol zlatý štít ktorý „zaisťoval víťazstvo vo vojnách“.

Lada

O tejto bohyni máme až neskoršie správy zo stredoveku. Zmienky o nej pochádzajú z Čiech, Ruska i od Baltov. Jej meno sa vyskytovalo v piesňach pri hostinách, hlavne svadobných. Obetúval sa jej biely kohút. Takisto sa dochovala srbochorvátska pieseň ako prosba o dážď: „ Modlíme sa Lada, Modlíme sa k vyššiemu bohu. Oj, Lada, oj! Nech zaduje, Lada. Nech zaduje tichý vietor, Oj, Lada, oj! Nech sa spustí úrodný dážď, Oj, Lada, oj!“ Zachovali sa aj piesne až z 18. storočia: „Krásny Ivan trhá rúže,/Tebe, Lada, sväté božstvo./Lada! Vyslyš nás, Lada!/Piesne Lada, spievame ti/Srdce naše skláňame ti./Lada, vyslyš nás, Lada!“

Mokoša (Mokuša, Mokoš)

Bola uctievaná v Kyjevskej rusi, kde sa stala jedinou bohyňou zaradenou do Vladimírovho panteónu. Jej meno pochádza zrejme zo základu mok – mokrý a kš – osud. Podľa etnografických dokladov mala súvis s vretenom, ktoré ohlasovalo jej príchod a vystupuje spolu s vílami. Možno bola zosobnením vlhkej a úrodnej matky zeme. Takisto zodpovedá Iránskej bohyni Arádví, ktorá sa starala o úrodu. Jej uctievanie možno dokladá aj názov dediny Mokošín pri Přelouči v Čechách a ďalšie názvy na Rujane a Horných Francích.

Morana (Morena, Marzena)

Jej podoba sa zachovala v Slovanskom folklóre, kde sa vždy na jar vynáša bábka znázorňujúca Morenu, predstavujúcu zimu a smrť, ktorá sa hádže do vody (často aj zapaľuje) aby sa zbavila vlády nad týmto svetom a umožnila nástup prebúdzajúcej sa jari. Z etymologického hľadiska je jej meno zrejme odvodené od korena mor, mar – teda smrť.

Pereplut

Možno meno bohyne, možno nižšej bytosti. Zmienky o nej sú staršieho dáta teda z 12 až 14 storočia. Jej meno zrejme pochádza od slova pluti – plynúť. Mala súvis s vílami a beregiňami. Na jej počesť sa pripíjalo z rohov a tancovali sa obradné tance.

Perún (Piorun, Parom)

Jeho meno je odvodené od koreňa per a znamená „ten ktorý silne udiera“. Perún bol bohom hromu, búrky ale aj jasnej oblohy a darca dažďa. Jeho atribútom bola sekera, zasvätený mu bol dub, býk a štvrtok (perendan). Bol hlavným bohom Vladimírovho panteónu v Kyjeve, kde stála jeho modla so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Perún bol aj garantom zmlúv a prísah spolu s Velesom. Z etnografických prameňov sa nám dochovala zmienka o tom že Perún (sv. Ilja) zabil na hore hada, aby tak oslobodil dobytok a vody. Ak do niečoho udrel blesk, stalo sa to posvätným a malo to kúzelnú moc prinášať zdravie a vitalitu. Perúnov sviatok sa v Rusku slávil zrejme 20. júla.

Podaga

Bol uctievaný vo Vagrii kde mal svoju modlu podivných tvarov. Meno boha sa odvodzuje od prešmyčky z pogoda (počasie) a mal by to byť teda boh počasia. No nieje to veľmi isté, keďže chýbajú akékoľvek iné informácie.

Pohvizd (Pogvizd, Pochvist)

Boh vetra a vzduchu. Nazývaný aj víchor. Jeho existencia je dochovaná u západných aj východných Slovanov.

Porenut

Bol uctievaný v Korenici. Mal štyri tváre a piatu na prsiach. Ľavou rukou sa jej dotýkal čela, pravou brady. Z latinského zápisu Porenutius sa tiež usudzuje že mohlo ísť o Peruniča, teda Perúnovho syna.

Porevit

Jeho meno je asi odvodené od pora, teda stred leta, teda pán leta. Tiež uctievaný v Korenici. Jeho modla mala päť hláv a bola bez výzbroje. Snáď mal rovnako ako predošlý spojenie s plodnosťou.

Pripegala

Možno bohyňa plodnosti. Bola ctená u Polabských Slovanov. Je domnienka že jej skomolené meno a koncovka gala môže pochádzať od slova glowa, teda hlava. Je dochovaná zmienka o tom že sa jej prinášali ako obeť hlavy kresťanov.

Prove

Mal dubový Svätoháj pri hrade Oldenburg, ktorý chránila drevená ohrada s dvoma vstupmi. V tomto háji platilo právo azylu, nesmel byť znesvätený ani krvou nepriateľov, vstup tam mali len kňaz, ľudia ktorý prichádzali obetovať a tí čo využívali azyl. Každý pondelok sa tu konali verejné súdy. Jeho meno zrejme pochádza od prav, čo znamená spravodlivý. Všeobecne bola malá ochota prisahať pri tomto bohovi z obavy pred spravodlivým trestom.

Radegost (Redigast)

Bol ctený v Riedegoste v Retre. Zrejme solárny boh, ktorý začal byť označovaný svojim prídomkom podľa miesta uctievania, značiacim radostného hosťa. Za solárnu funkciu hovorí zlatá farba modly v svätyni, proti zase zvyk veštiť zahrabávaním losov do zeme aby sa tak zistila vôľa podzemných bohov. Neskôr vystúpila do popredia bojová funkcia boha. Doložené sú tiež viaceré lokality s podobnými názvami už z 12. storočia v Čechách a Rakúsku.

Rinvit

Zrejme ide len o skomolené meno boha Rugievita.

Rod

Boh známi v Rusku od 11. storočia z cirkevných zápisov. Zrejme šlo o boha osudu. Zo zmienky v jednom rukopise pravdepodobne z 12-13. storočia kde je zapísané že tvorcom je Boh a nie Rod, sa usudzuje že ide o boha stvoriteľa sveta. Etymologicky sa tiež poukazuje na význam slov rod, rodina, rodiť, úroda.

Rožanica (Rodjenica)

Z počiatku šlo zrejme len o jednu bytosť Rožanicu, ktorá vystupovala spolu s Rodom. Ich sviatok bol zrejme 26.12. Neskôr sa objavuje v súvislosti s Rožanicou i množné číslo, vystupujú ako dve (zrejme matka a dcéra), neskôr na západe pod názvom sudičky dokonca ako tri stareny. Obetovala sa im bežná strava ako chlieb, syr, kaša, med a kohút. Na ich počesť sa pripíjalo hlavne pri hroboch.

Rugievit

Bol uctievaný v Korenici v 12. storočí. Jeho idol meral asi 3m, mal sedem hláv a sedem mečov za opaskom, ôsmy držal v pravej ruke. Jeho meno sa vysvetľuje ako Pán Rugie. Jeho posvätným zvieraťom bol tak ako u Svantovíta biely kôň. Podriadenými bohmi mu zrejme boli Porevit a Porenut.

Simargl

Boh ktorý mal svoje miesto v panteóne zostavenom Kyjevským kniežaťom Vladimírom okolo roku 980. Jeho funkcia je však zahalená tajomstvom. Jeho funkcia sa odvodzuje od Iránskeho boha Senmurva, okrídleného psa alebo draka, sprostredkovateľa medzi bohmi neba a zeme. Tento mal blízky vzťah k bohyni zeme, z čoho sa vyvodzuje vzťah Simargla k Mokoši. Podľa Rybakova bol neskôr nahradený Pereplutom. Iná teória vyvodzuje jeho meno od skomoleného Sedmuraglav, alebo že mohlo ísť pôvodne o blíženeckú dvojicu Sem, ako ochranca dobytka a Rgl ako ochranca obilia.

Sreča

Bohyňa osudu u južných Slovanov, doložená už od 10. storoča. Neskôr predstavovaná ako mladé dievča pradúce zlatú niť osudu..

Stribog

Odvodzuje sa od iránskeho Stríbagha. Mal by to byť boh povetria a atmosféry. Etymologicky sa odvodzuje od staroruského „stryj“ značiaceho „brat otca“ alebo „otcovský“, takto by mohol byť protipólom Matky Zeme a môže byť chápaný aj ako všeobecný prívlastok hlavného nebeského boha.

Svantovít

Pobaltský boh uctievaný v Arkone a na Rujane. Mal štyri hlavy a jeho meno je zrejme zdomácneným prídomkom. Zrejme prvotne boh úrody, ktorého funkcia sa postupne zmenila na vojenskú. Svantovítov kult mal veľkú moc. K jeho hlavnej svätyni prináležalo 300 jazdcov a najvyšší kňaz mal prakticky väčšiu moc ako knieža. Boli mu obetúvaný aj ľudia, hlavne kresťanský kňazi.
  Svarog

Boh ohňa, svetla, tepla a nebeský kováč. Jeho meno je odvodené od staroindického svar – svetlo, žiariaci, slnko, nebo. Svarga v indii znamená raj na vysokej hore v centre sveta. Základ svar sa zachoval v dnešných slovách ako svár, zvárať. Jeho uctievanie je doložené iba z východnej oblasti, na západe sa uctieval jeho syn – Svarožic.

Svarožič

Syn Svaroga, čo jasne vyplýva z jeho mena s koncovkou ožič (porovnaj kráľ – kráľovič). Bol ctený u Polabanov, kde bol jedným z najvýznamnejších bohov. Zrejme neskôr sa namiesto jeho mena začal používať prídomok Riedegost (Radegast). Je to tak dokladom zmeny zo solárneho boha na lokálneho boha vojny. V texte z 11. až 12. storočia sa o Slovanoch píše že sa modlia k ohňu, nazývajúc ho Svarožičom.

Triglav

Bol trojhlavým bohom, pričom každá z hláv spravovala jednu ríšu sveta: nebo, zem a podsvetie. Uctievali ho v Pobaltí. Zasvätený mu bol čierny ohnivý kôň, so zlatom a striebrom zdobeným sedlom.

Trojan

Je doložený z oblasti Ruska, a etnograficky aj zo Srbska. Nieje presnejšie známa jeho funkcia. Keďže mal zrejme tri hlavy, usudzuje sa že to bolo len iné meno Triglava.

Turupit

Uctievaný u Polabanov. Jeho funkcia je neznáma, bol zrejme podobný fínskemu Tarapitovi.

Veles (Volos)

Najviac poznatkov o ňom sa nám zachovalo z Ruska. Ale podľa miestnych názvov bol známy na celom území obývanom Slovanmi. Boh majetku, ochranca stád, úrody a čarodejníkov. Pri tomto bohovi sa tiež prisahalo, ako aj pri iných, bol teda garantom prísah. Knieža Oleg a jeho družina prisahali na Perúna svojho boha a Volosa, boha stád, aby tým potvrdili mier. Veles bol pravdepodobne aj v spojení s podsvetím a protivníkom Perúna.

Živa

Bohyňa z ktorej sa dochoval len názov Siva. Predpokladá sa jej spojenie s kultom plodnosti zeme. Miestom jej uctievania bolo Polabie.