Modrí Bohovia-ostatní bohovia
Modrí bohovia
Je pozoruhodné, že u dávnych kultúr Egypta, Indie a Mexika sa najvyššej úcte a obľube tešia bohovia, ktorí boli pôvodne vždy zobrazovaný s modrou farbou pokožky. Títo bohovia sú najviac ctení za skutky, ktoré vykonali v dobách, kedy ešte neboli bohmi, ale normálnymi bytosťami. V rolách tajomných učiteľov predávali ľuďom múdrosť, znalosti a zručnosti do tej doby neznáme. A učia svojich žiakov, ako novo získanými zručnosťami vládnuť. Nie je teda div, že došlo k ich zbožnému uctievaniu. To čo bolo naznačené sa týka dvoch z najvyšších bohov egyptského panteónu Atona a Usira, indických bohov Višnua a Krišnu alebo aztéckeho boha Huitzilopochtliho. Kto boli tieto božstvá a čo nich rozprávajú legendy?
V egyptskom panteóne patria Aton a Usire k vôbec najstarším bohom a bývajú zobrazovaný ako ľudia (na rozdiel od množstva egyptských bohov so zvieracími atribútmi). Boh Aton často stotožňovaný so slnečným bohom Ra, je v starom Egypte v období asi od 3. tisícročia p.n.l. považovaný za stvoriteľa všetkého živého a prvú bytosť, ktorá bola na počiatku sveta. Podľa egyptských mýtov dáva život ľuďom a venuje im územie , rieku Níl a základné vedomosti pre život. Tomuto bohovi je zasvätený lev a býk, ale najvýznamnejším tvorom je had, ktorý je symbolickou pripomienkou akejsi mýtickej kozmickej katastrofy, ktorú majú údajne prežiť iba Aton a Usire.
Druhým z egyptských modrých bohov je Usire, ktorý skôr než je povýšený na boha, je vôbec prvým faraónom Egypta. Usire vyniká nad ostatnými svojou múdrosťou a dobrotivosťou, pre ktorú ho Egypťania milujú. Svoj ľud učí poľnohospodárstvu, remeslám a hudbe. Stanovuje zákony a po celom rozširuje civilizáciu. Neskôr je zabitý svojím bratom Sutechom, znova prebudený k životu a stáva sa vládcom podsvetia.
Približne v rovnakej dobe nájdeme modrých bohov aj v Indii
– Višnu a Krišnu. Prvý menovaný je považovaný za najvyššieho boha hinduizmu, predstavuje vtelenie dobroty, milosrdenstva a mravnosti – ako taký je nepriateľom smrti. Väčšinou je stvárňovaný ako božstvo (s korunou a 4 rukami drží lastúru, disky, palicu a lotosový kvet), ale má mnoho ľudských aj zvieracích podôb.
Boh Krišna sa preslávil ako veľký milovník a niekedy býva považovaný za samotné vtelenie boha Višnu. Má dobré i zlé vlastnosti, ale celý svoj život bojuje so zlom, či už v podobe démonov alebo obrieho hada, ktorý sužuje ľud. Je vlastníkom záhadného ohnivého metacieho disku nazývaného sudaršana, ktorého ostriu nič neodolá a po zásahnutí cieľa sa vráti späť. Podrobne opísaný je spolu s lietajúcimi strojmi – vimanmi, ktoré títo bohovia používajú na cestovanie a boj v epose Mahábhárata. Sám Krišna je zabitý omylom, keď si ho lovec Jaras spletie s jeleňom a zasiahne ho do päty – jediného zraniteľného miesta.
Posledný menovaný Huitzilopochtli je najvyšším božstvom Aztékov asi v 15. storočí. Býva tiež označovaný ako Modrý nebešťan (Ilhuicatl Xoxouhqui) a vládne Slnku a vojne. Je to napoly historická postava, ktorá zohrala dôležitú rolu pri vzostupe aztéckej moci najmä v oblasti polostrova Yucatán. Aztékovia sú pôvodne nevýznamný kmeň, až do doby kedy sú vyvedení Huitzilopochtlim z ostrovného domova Aztlanu, ktorý je zničený katastrofou. Svoj národ vedie a učí ho vládnuť nad veľkou ríšou.
Huitzilopochtli je vždy zobrazovaný s modrou farbou tela, v slávnostnom šate a mocnou zbraňou nazývanou ohnivý had (plameňomet?). Túto zbraň vraj Aztékovia dlho uchovávajú a údajne sa ju pokúsia použiť ešte v roku 1523 pri poslednom odpore proti Španielom. S Huitzilopochtlim tiež býva spájané tzv. dymiace zrkadlo, o ktorého podstate zatiaľ veľa nevieme.
Je zarážajúce koľko toho majú menovaní spoločné. Už samotná farba kože ba mohla naznačovať príslušnosť k rovnakej rase. Naviac sa zhodujú aj tvarom lebky. Všetci majú totiž na vyobrazeniach pretiahnutú lebku a pokrývkou hlavy kužeľovitého tvaru. V prípade egyptských bohov je to tzv. koruna, u aztéckeho boha čelenka z peria a čosi ako korunu-čepec majú aj hinduistické božstvá. Všetci patria medzi obľúbených bohov, stvoriteľov národov, ktoré učia znalostiam dovtedy neznámym. Okrem toho všetci žijú v rovnakom podnebnom pásme.
A čo z toho logicky vyplýva? Že všetky tri krajiny majú rovnaké podmienky aké boli v stratenej domovine bohov – učiteľov. Otázkou zostáva, kde tá domovina ležala? Alternatívy sú len dve – sú to obyvatelia jedného z legendárnych ostrovov, ktoré boli zničené prírodnou katastrofou. Vo všetkých krajinách patrila legenda o prekvitajúcom ostrove, ktorý zmizol v hlbinách oceánu, k najstarším. A druhá alternatíva? Opisovaná katastrofa sa nestala na Zemi a „bohovia“ teda naozaj dorazili z „nebies“. A čo si myslíte vy?
Zdroj: časopis Enigma 10/2008 (preložené, skrátené)
